I'sad but I'm happy too...

Babkina rozprávka

17. ledna 2009 v 15:57 | ja? |  Čo bolo to bolo... len či dokážem zabudnúť
Hľadáte aj vy neustále odpovede na otázky, ktoré sa zdajú skôr rečnícke ako skutočné? Ja áno. Jedna z týchto otázok bol aj: Existuje svet v ktorom som len ja? Svet do ktorého sa môže zavrieť a žiť ako to malé dievčatko? Do včera som si myslela, že na túto otázku neexistuje odpoveď a ak áno tak len záporná. Ako veľmi som sa len mýlila. Včera som našla dvere, ktorými sa dalo vojsť do sveta, ktorý bol, ale už nieje, pretože, RASTIEME. Našla som svet môjho detstva. Potrebná bola už len odvaha. Odvaha, ktorú som dlho hľadala vo svojom vnútri, no moje odhodlanie a túžba ju vytiahli na povrch a ja som dokázala otočiť kľúčom. Verte mi bola to strašná námaha. Otvoriť ústa a konečne povedať čo si myslím, povedať ako sa cítim a povedať to niekomu kto má pozná takmer najviac na svete. Povedať to človeku po, ktorého boku som rástla. Ktorý vždy tvrdil, že tu nieje nato aby ma vychovával, ale aby ma rozmaznával. Myslela som si, že iba kamarátky sú nato aby počúvali a pomáhali. Zase som sa mýlila. Kto nezažil nevie pochopiť ako môže pomôcť človek, ktorý je pri vás tak dlho a vy ho beriete LEN ako babku. Nechápem ako som mohla byť taká hlúpa. Sú presne traja ľudia, ktorým vďačím za to čím som, sú to moja mamka, babka a Teterinka. Áno mnohým vďačím za mnoho pomoci, ktorú mi poskytli v ťažkých chvíľach, ale nie za to čím som. Teda veľa námahy a silných slov má stálo otočiť kľúčom, ale odvaha na stlačenie kľučky mi už neostala. Niekto mi, ale predsa pomohol, človek, ktorý ma vypočul a dokázal urobiť to čo ešte nikdy žiadna kamarátka nedokázala. Povedať skutočnú pravdu, ktorá na prvý pohľad viac ubližovala ako pomáhala. Ale vo vnútri priniesla to najkrajšie čo som kedy počula. Pýtate sa čím mi mohla babka dodať odvahu a stlačiť kľučku do dverí detstva, no súčasne dverí budúcnosti, ktorá by bez jej slov nebola taká aká bude? Rozprávkou. Najkrajšie povedanou rozprávkou. Rozprávkou, ktorú som počula už toľko krát a predsa bola vždy veľmi výnimočná. Rozprávka o siedmich kozliatkach, rozprávka môjho detstva mi dala toľko odvahy, že som dokázala zatvoriť oči a vojsť do dverí, dverí tak veľmi dôležitých.

Nikdy by som nepovedala, že rozprávka o kozliatkach dokáže doniesť toľko pocitov. Áno tento krát bol hlas mojej babky vyčerpanejší ako asi pred ôsmimi rokmi keď bola naposledy rozprávaná mne. Bol unavený a podstatne starší no mne sa tieto rozdiely zdali viac ako zanedbateľné, rozprávka mala tú istou podstatu a ja som ležala v tej istej posteli. Ležala pri tej istej babke ako pred ôsmimi rokmi, pri tej istej babke kvôli, ktorej som povedal, že mi pukne srdiečko keď som mala asi šesť rokov. A ja som sa cítila ako to malá dievčatko, ktoré sa smialo oveľa viac ako ja. Rozprávka skončila a ja som bola už v sne. Neviem ako môže jedna rozprávka zmeniť môj život aj smer cesty môjho života. Ale verte či nieje, dá sa to.

Babka? Ďakujem veľmi pekne ďakujem za TEN večer. Veľmi ťa ľúbiiiim. :)))
 

I miss... and... I love

Smejem sa neviem z čoho.
Plačem no neviem prečo.
Idem no neviem kam.
Hýbem sa no nevnímam to.
Rozprávam no neviem čo.
PREČOO SMÚTIM TO VIEM, TO VNÍMAM, TOMU ROZUMIEM.
JE TO PRETO ŽE VÁS TAK VEĽMI MILUJEM!!!

Ty si ten...

9. prosince 2008 v 19:31
Ty si ten čo stojí pri mne skoro vždy. Vlastne vždy keď si myslíš, že mám pravdu. Ty si ten, ktorý nezavolá nikdy v ten dohodnutý čas, ty si ten, ktorý zavolá vždy skôr. Ty si ten, ktorého fotka je nalepená pri mojej posteli spolu s ďalšími dvoma ľuďmi, na ktorých mi veľmi záleží. Ty si ten pre mňa tak veľmi dôležitý. Ty si ten čo ma pochopí aj keď povie, že nepochopil. Ty si ten, ktorý nieje rovnaký ako ostatný. Ty si ten o ktorom by všetci povedali, že nemôžeš byť najlepší kamarát. Ty si ten, ktorý mi chýbal celé prázdniny aj keď sme boli pohádaný. Ty si ten, ktorý mi strašne chýba aj teraz. Ty si ten, o ktorého kamarátstvo so bojím a predsa ho veľmi strážiť nemusím. Ty si ten, ktorý si za najlepšiu kamarátku mohol vybrať hocikoho a vybral si mňa. Ty si ten čo nezavolá aby ma rozplakal, ale aby ma rozosmial. Ty si ten čo je inou psychickou oporou ako ostatný, ty si ten čo nehovorí, že ma chápe, ale len sa usmeje a odíde a to ma dokáže vždy strašne rozosmiať. Ty si ten, ktorý povie jedno slovo a ja sa rozosmejem aj v tej najhoršej chvíli dňa. Ty si proste kamarát, po ktorom by mal túžiť každý človek. Ty si ten, ktorému nemôžem povedať ďakujem lebo to moju vďaku nevyjadrí. Moju vďaku nevyjadrí NIKTO A NIČ. Samo si mooooooooooooooooooooj naj naj naj naj naj naj naj naj naj naj kamarát.... :DDDDDDDDDDDDDDDDDDDD

Kam dál

Reklama